To the dunes and back – Sahara deň 3

Prispieva jazdec, predseda a vyslaný spolupracovník p.Lanďal:

Suuuuuupeeeeeeer deň! Robova moto sa javí poriešená, a tak vyrážame na 125 km itíkovú etapu. Dobiehame B tím pred prvým caffe asi na 20-tom km. Chceme byť spolu tak ideme v grupe.

Navigácia funguje, itik sedí. Učím sa navigovať na CAP a ide to! Nádherné scenérie celý čas. Za parkom Jebil sa delíme. S Robom pokračujeme na Tembain. Také duny ako svet! Nádhera, moto šlapú, piesok drží paradoxne čím väčšia duna tým lepšie. Tie malé duny sú náročné na prácu, hore-dole-hore-dole. Na veľkú dunu stačí rozbeh s dobre vytočenou dvojkou a len držáááááť a s rozumom čítať terén.

25 km pred Ghilane dobiehame Jirku s Honzom a ideme každý svoju stopu ale na dohľad. Odjazdené, poctivo odnavigované, prevažne (na 75%) čistou púšťou mimo píst.

Máme modriny na vnútorných kolenách, bolia ramená, lopatky a kade čo iné. Samozrejme boli aj saltá cez rajdy, aj nabehnutia hruďou na kokpit, ale všetko so šťastím zvládnuté. Po dvoch náročných dňoch predpokladám na zajtra poctivý servis a voľnejší deň. Dnes sme si naložili…

Za B team..sme v bivaku na pive a žijeme…dnes masaker. 170km po púšti je naozaj náročné, porovnávať sa to nedá s ničím…

O 15 sme rozmýšľali že kde budeme nocovať…a zrazu sa v dunách objavil nejaký domáci a do piesku nám nakreslil že kadiaľ máme ísť…navigácia hovno platná keď sa chceš dostať z dunového poľa.

Josip: „spadol som raz a dačo strašne puklo v čižme..ale noha drží je trošku fialová ale hýbem s tým a pohoda. Kolena a stehna po saltách nepočítam.